Miláčik SuperStar Harich: Jeden hlas, jedna fanynka? Zabudnite!
Naprv vypadol a kým sa porota radila, či použiť Divokú kartu, jedna slečna skolabovala. „To ma zaskočilo viac, ako to, že som vypadol,“ zareagoval rozumne pri pohľade na záchranárov, ktorí odnášali bezvládne telo jeho obdivovateľky. Takto husto veru v rozhodnutíešte nikdy nebolo.
Jedného zachránime, dvoch vyrazíme
Priznám sa, spočiatku by som ho v zostave finalistov pokojne oželela, ale čím dlhšie zostával, tým som ho mala radšej. Keď ho porota v poslednom semifinálovom kole označila na vypadnutie len preto, že je mladý, okamžite som sa postavila na jeho stranu. Vek predsa nie je dôvod! To isté si myslel aj mladý spevák: „Keby povedali, že spievam falošne, zoberiem to lepšie.“
Do užšej zostavy ho vybrala porota, a preto mi toto prišlo ako smiešny argument. Podobne ako jedno z Haberových hodnotení, keď začal operovať mutovaním chlapcov v tínedžerskom veku. Navyše, Martin podával skutočne kvalitné spevácke výkony. To, čo nám povedal pri prvom osobnom stretnutí: „Súťaž beriem zodpovedne. Na pódiu väčšinou nechám pol života a chcem, aby bolo všetko na 150 percent,“ dodržiaval aj v ďalších kolách do bodky.
Zrejme podobne zmýšľala aj porota. Keď napriek buliacim „verným“ fanynkám, ktoré spínali ruky ako profi plačky na pohrebe Mahátmu Gándhího, získal najmenej hlasov, vrátila ho do hry. Proces rehabilitácie začal Rytmus: „Áno, chcem použiť Divokú kartu,“ zdôraznil na otázku Leoša Mareša. Gábina Osvaldová sa pridala, Helena Zeťová nesúhlasila, a preto bolo konečné rozhodnutie na Paľovi Haberovi. Vďaka nemu zostal Martin v hre, čo znamená, že o týždeň vypadnú dvaja súťažiaci. Tejto logike síce úplne nerozumiem, len sa domnievam, že vopred určený počet priamych prenosov nepustí, takže c´est la vie... Podčiarknuté spočítané, jedného speváka zachránime a dvoch vyrazíme. Podivuhodná matematika! Mohla by som to nazvať aj arogantným plytvaním talentovaných ľudí, ale koho to zaujíma?
Jeden hlas, jedna fanynka? Zabudnite!
Na druhej strane som rada, že Martin dostal druhú šancu, lebo si ju zaslúži. Aj spevácky, aj ľudsky. Veď sa len na neho pozrite: Malý, zlatý, usmiaty, pery „bozkávačky“. Kto by ho v jedenástich nemiloval? Drobné oči, na ktoré padla kritika poroty už na kastingoch, vraj sa nepozerá na poslucháča, majú tiež svoje čaro. Rozhodne väčšie ako Šepsove epileptické záchvaty pri ojedinelých neúspešných pokusoch o spev. Lebo chudáčik rastaman má vyhranený smer, preto ho treba poľutovať, ako v súťaži urputne bojuje. Proti celému svetua ostatným žánrom. A v tomto smere dokonca mimoriadne úpešne. :) Lebo ostatní, tí nevyhranení, sa len tak prizerajú, že milá porota? Tým treba naložiť. Čím horšie, tým lepšie.
Sympatická pätnástka z Liptova je skutočne obdivuhodný chlapec. Nielenže počas súťaže podáva veľmi vyrovnané spevácke výkony ale je aj veľmi normálny, teda inteligentný. Hoci Martin tvrdil, že súťaž veľmi prežíva, ja si dovolím povedať, že dnes má nad vecou väčší nadhľad ako celá porota starejších dohromady. Nám pri televíznych obrazovkách sa ťažko vžíva do kože toho, kto musí vyjsť pred poriadne „nažhavené“ publikum, častokrát zbytočne kritickú porotu a milióny televíznych divákov. Z gauča od čipsov sa ľahko kritizuje. A toto všetko zvláda mladučký Martin s bravúrou budúceho šoumena. Jeho odpovede či už na moderátorské otázky, alebo v dokrútkach, majú hlavu i pätu, nezlomila ho ani pomyselná sláva v radoch desať až -násťročných fanyniek. Keď sme sa Martina pýtali, kto podľa neho vyhrá SuperStar, povedal: „Podľa mňa by SuperStar mala byť niečo medzi Petrom Ševčíkom, Michalom Šepsom a Martinom Kurcom.“
Podľa mňa všetky tieto kritériá spĺňa práve Harich. Spieva vynikajúco ako Ševčík, nerobí zbytočnú šou ako Šeps, ale keď vyjde na pódium, nedá sa prehliadnuť a má veľmi príjemné vystupovanie ako Kurc. Z iného chlapca v jeho veku by zbožňovanie minimálne polovice slovenských a českých školopovinných dievčat urobilo namyslenú chodiacu pseudohviezdu. Z Martina nie. Stojí nohami pevne na zemi a za to mu patrí môj veľký obdiv. V pondelok už určite pochopil, že nie každá jačiaca fanynka znamená jeden hlas v súťaži. Inak by predsa nemohol byť na vypadnutie, či? Posúďte sami, ja som bola v matike vždy outsider. Nemôžem si pomôcť, ale hystéria v sále mi pripomína situáciu z prvej slovenskej SuperStar. Sedela som vedľa jedenásťročného dievčatka v sprievode mamy. Po prvých troch vystúpeniach mi odišli obidva bubienky a neverila som, že také malé„nič“ dokáže vylúdiť taký hurónsky rev. Po ďalšej trojici spevákov, kedy som vďaka nej ohluchla na dva dni, som to nevydržala a spýtala som sa, komu vlastne fandí.
„No, mne sa páči Katka Koščová, Martinka Schindlerová, Tomáš Bezdeda... až mi postupne vymenovala všetkých finalistov. Takže asi takto... :)